Boli sme v Macedónsku: Skopje patrilo Slovákom

Výborný štart do kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2016 vo Francúzsku spôsobil na Slovensku pomerne veľkú eufóriu, ktorá sa naplno prejavila pred zápasom proti Macedónsku. Do približne 1000 kilometrov vzdialeného Skopje sa tak chystali stovky fanúšikov zo všetkých kútov krajiny – letecky, autami, dodávkami, autobusmi.

Autobusový zájazd pre klientov a predovšetkým priaznivcov zverencov Jána Kozáka pripravila aj CK FutbalTour.sk. Na rozdiel od mnohých iných firiem či skupín fanúšikov sme zvolili pohodlnejší výlet aj s ubytovaním, aby sme dlhú cestu lepšie zvládli a okrem toho mohli aj bližšie spoznať samotné mesto. Ukázalo sa to ako výborný nápad.

Cesta pohodlným autobusom prebiehala v nočných hodinách hladko, jediné zdržanie spôsobovali kontroly na hraniciach. Dôkladné preverovanie dokladov na všetkých prechodoch medzi krajinami bolo miestami únavné. Oddych na špecifických a mimoriadne jednoduchých odpočívadlách v Srbsku mal naopak svoje čaro. Raňajky a káva v malom dedinskom penzióne neďaleko od macedónskych hraníc museli naštartovať každého. Čakala nás už iba posledná kontrola. Macedónci sa na enklávu Slovákov síce pripravili, ale príliš sa neponáhľali. Autobus po dlhej kontrole odstavili a pôvodne sľúbené 20-minútové čakanie na policajnú eskortu sa zmenilo na takmer hodinové, počas ktorého sa ku nám postupne pridávali ďalší fanúšikovia.

macedonsko-slovensko-143_2334

Do hlavného mesta sme teda vošli za asistencie polície, ktorá zastavovala premávku a sprevádzala nás až na hotel. Vítalo nás trúbenie miestnych šoférov, ale skôr im asi vadil odstavený autobus na križovatke, kde nás „zaparkovali“. Ubytovanie na výbornom 3* hoteli priamo v centre mesta prebehlo bez väčších komplikácií. Zložiť sa na izbe, natiahnuť sa na posteli a dať si sprchu, bolo po dlhej ceste na nezaplatenie. Aj klienti jednohlasne potvrdili, že to bolo lepšie, ako ísť na „otočku“ bez ubytovania.

KOMPLETNÁ FOTOGALÉRIA

Po krátkom oddychu sme sa vybrali do ulíc. Skopje je rozdelené riekou Vardar na staré a nové mesto, pričom centrum na oboch stranách sa dá prejsť za hodinu. Stará časť má špecifickú atmosféru s mnohými originálnymi reštauráciami a obchodíkmi, početné sú najmä holičstvá, krajčírstva a butiky s oblečením či obuvou. Za návštevu určite stojí aj originálny starý bazar, kde sa dá kúpiť takmer čokoľvek. V jedálnych lístkoch je prevaha mäsitých pokrmov (pleskavica, čevapčiči, kebab…) a samozrejme nechýba miestna špecialita, národné jedlo tavče gravče (výdatný fazuľový pokrm). Nad touto časťou mesta je mohutná pevnosť Kale, ktorá je vďaka vysokým hradbám viditeľná aj z veľkej vzdialenosti a naopak je z nej nádherný výhľad na celé mesto.

macedonsko-slovensko-143_2338

Do novej časti mesta sa dá dostať cez viacero mostov, ale najvyužívanejší je jednoznačne Kamenný most, ktorý je symbolom mesta a postavili ho už v 15. storočí. Hneď za ním sa rozprestiera Námestie Macedónska, najväčšie v meste. Moderne upravené nábrežie s množstvom kaviarní, reštaurácií a obchodov pôsobí ako vo veľkej metropole. V okolí je viacero múzeí a v tejto časti je snáď najväčší počet sôch na meter štvorcový. Od Cyrila a Metoda, cez rodáčku zo Skopje Matku Terezu až po ďalšie postavy miestnej histórie. Kolorit moderného mesta dopĺňajú na cestách dvojpodlažné autobusy, známe skôr z Veľkej Británie.

macedonsko-slovensko-143_2315

Načerpali sme sily dobrým jedlom a po krátkej príprave na hoteli nasledoval spoločný presun väčšiny slovenských fanúšikov na štadión. V roku 1947 postavená Nacionala Arena Filipa II prešla viacerými prestavbami a nachádza sa približne 15 minút chôdze od nášho hotela, aj keď stojí relatívne ďalej od centra. Po ceste na nás dohliadali policajti, ale všetci s úsmevom na tvári a v pokojnej atmosfére nás doprevadili až ku štadiónu s kapacitou približne 33 000 divákov. Zvonku pôsobí majestátne, útroby sú veľmi strohé s holými múrmi a základnou omietkou. Samotné tribúny majú dosť strmý sklon, takže sa aj napriek atletickej dráhe necítime až tak ďaleko od trávnika. Sklamal slabý, v podstate neexistujúci, bufet. K dispozícii nebolo žiadne jedlo, iba pomarančový džús, miestna „kola“ a čistá voda.

macedonsko-slovensko-143_2304

Odhadom približne tisíc fanúšikov zo Slovenska v jednom sektore a ďalšie dve malé skupiny v iných častiach hľadiska vytvorili Hamšíkovi a spol. domáce prostredie, keďže domácich zápas veľmi nezaujímal a boli skôr pasívnymi divákmi. Atmosféra vygradovala po oboch góloch a druhý polčas sa už niesol v duchu oslavných chorálov (pozri video). Pokrik „okamžite dajte gól“ od jedného fanúšika v nálade sa stal nezabudnuteľný. Po záverečnom hvizde bol priestor na ďakovačku medzi tímom a „kotlom“ a spokojní sme opustili štadión.

Odolnejší následne zamierili do miestnych pohostinstiev, kde oslavovali cenné tri body alebo degustovali ďalšie z miestnych špecialít. Iní zvládli už len cestu na hotel alebo jeden drink na lepší spánok a zaľahli do postelí. Ráno nás ešte čakali výdatné raňajky a po zbalení nástup do autobusu. Vyrážame na dlhú cestu na Slovensko.

Zájazd do Macedónska bol jasným dôkazom, že Slováci prežívajú ozajstnú futbalovú eufóriu a je len škoda, že kvalifikáciu čaká niekoľkomesačná prestávka. Množstvo priaznivcov je totiž v takej nálade, že by si podobný výlet zopakovalo aj do inej destinácie. Najbližší kvalifikačný duel na súperovej pôde nás najbližšie čaká až v septembri 2015, kedy zavítame do Španielska a boj o postup uzavrieme o mesiac neskôr v Luxembursku.

Zdanie, že slovenskí fanúšikovia radšej chodia na zápasy ku súperom vôbec nie je klamlivé. Bohužiaľ taká je realita a kým si to neuvedomia ani kompetentné osoby na SFZ, domáce štadióny budeme vypredávať iba na atraktívnych protivníkov. Jasným dôkazom bol hneď nasledujúci prípravný a nie až tak atraktívny súboj proti Fínsku. Pri vstupnom 12 € (za bránky), resp. 24 € zíval žilinský štadión prázdnotou. Zväz namiesto toho, aby využil výbornú náladu medzi ľudmi, opäť nasadil nelogicky predražené ceny a zabil akú-takú atmosféru. Akoby jeho pracovníci nechceli/nevedeli/nedokázali (???) pochopiť, že podobné sumy si priemerná slovenská rodina jednoducho nemôže dovoliť zaplatiť. Ak by bolo vstupné maximálne 3-5 €, tak je možno aj „plný dom“, diváci prídu poďakovať futbalistom za skvelé výkony, zväz zarobí podobne a všetci by boli spokojní. Takto sa ľudia na tribúny nelákajú. Pre porovnanie, vstupenka na zápas v Macedónsku stála 100 denárov (1,60 €)…

Vidíme sa v Španielsku!

KOMPLETNÁ FOTOGALÉRIA

0 visitors have seen this post